Čau rančeri ... II.

Čau rančeri ... II.

na výzvu z 10. 2. 2021 už prišli prvé  reakcie (vzhľadom na rozsah sú skrátené). Účastníkom minulých ročníkov čítanie prinesie príjemné spomienky, budúcim pomôže pri rozhodovaní skúsiť skvelú atmosféru našich Prázdnin na ranči: ) Nech sa páči,tu sú zážitky našich rančeriek : )

Danka

To nie je iba tábor, je to miesto, kam sa každý cez leto rád vracia. Určite jeden zo super zážitkov bolo, keď sme v dedine vymieňali veci za väčšie, zbierali recepty, ale zábava bola aj pevnosť Haferník či partička. Ďalšie veľké srandy sú, keď oddiel musí vymýšľať program pre tábor a na ničom sa nevieme zhodnúť. Určite jedna z najkrajších nocí je tá na ranči pod hviezdami, aj keď zažila som už aj noc pod hviezdami u Katky na povale, keď nás o 3 ráno zobudili, že sa blíži búrka. Keď nezažiješ túto noc tak môžeš ľutovať, spievanie pri ohni v spoločnosti super ľudí a psov Bady, Stella a keď máš jedlo, tak aj Eja. Určite by som si tento rok zopakovala beh v dvojici alebo  návštevu družstva, pohľady z chrbta koňa či už na jazdiarni alebo na vychádzke v prírode, na nočnú hru, ktorá je každý rok iná a zábavná, na klasický triatlon, 5boj a veľa ďalších. Chcem pozdraviť každého, kto sa rozhodol ísť na tento tábor , a keď to číta niekto, kto sa rozhoduje, tak podľa mňa poď, lebo budeš ľutovať, že si nezažil krásnych 12 dní na krásnom mieste. Pozdravujem aj ostatných a celý náš oddiel El bebé, snáď sa všetci stretneme na 1. turnuse. Teším sa na vás všetkých a na všetkých 12 dní, ktoré ma tento rok čakajú, od odchodu vlaku v Ba až po poslednú rozlúčku a objatie s ľuďmi, ktorí mi prirástli k  srdiečku počas 7 rokov, čo už chodím na tento tábor, teším sa na každý jeden moment na tábore čo spolu zažijeme so Zdenom, Danom, Paťom a  s Katkou z ranča.

Zuzka

Ani neviem, ktorú nehynúcu chvíľku mám zdieľať. Je tu však jedna, ktorá sa mi až doteraz zdá ako vystrihnutá z filmu. Bol večer Noci pod hviezdami a ja spolu s mojimi kamarátkami, konkrétne Vilma, Ema a Táňa z nášho oddielu, sme boli jedny z prvých čo sme sa dostali mikrobusom na ranč. Usadili sme sa pri ohnisku a tie z nás, ktoré sa rozhodli stráviť noc na ranči si rozbalili spacie vaky a karimatky. Táňa odniekiaľ, doteraz neviem kde ho skrývala, vytiahla ukulele a začala hrať známu melódiu, Vilma začala spievať. Ostatné deti sa len dívali na moment, ktorý sa pred nimi odohrával. Skončilo sa to vtedy, keď slnko zachádzalo za kopec a zobudili sa chrústy. Nemusím opisovať, ako niektoré deti do večernej atmosféry prispievali výkrikmi hrôzy z lietajúcich monštier. Ale nepokazilo nám to náladu. Večer bol krásny, hviezdy žiarili ako nikdy predtým. Dúfam, že budem môcť znova zažiť takéto chvíle aj tento rok.